Galadriel

From Ardapedia

250px|right|thumb|Galadriel

Alatáriel, Altáriel, Artanis, Nerwen

Galadriel pani zlatého lesa Lothlórien, bola najmocnejÅ¡ou ženou spomedzi elfov v Stredozemi počas troch slnečných vekov. Bola jednou z vedúcich osobností, ktoré viedli Noldorov, ktorí opustili Požehnanú krajinu do Stredozeme po vzbure proti Valarom a bola poslednou z nich, ktorá sa vrátila na západ. Odmietla prevziať Veľprsteň a zmocniť sa jeho moci pre seba.

Galadrielin otec bol Finarfin a jej matkou bola Earwen. Počas veľkej púte Elfov od jazera Cuiviénen do požehnanej zeme, bol Finarfinov otec Finwë vodcom Noldorov, kým Earwenin otec Olwë zasa vodcom Teleriov. Galadriel sa narodila okolo roku 1362 Veku Stromov a mala Å¡tyroch bratov: Finroda, Orodretha, Angroda a Aegnora.

Ako bolo medzi elfmi v Amane zvykom, Galadriel dostala pri narodení meno od svojho otca a ďalÅ¡ie meno od svojej matky. Jej meno od otca bolo Artanis, čo znamená "urodzená žena" a meno, ktoré jej dala matka znelo Nerwen. Galadriel bola v dospelosti vysoká 6 stop a 4 palce - nezvyčajná výška na elfku - a bola rýchla a ohybná.

Je známe, že Galadriel bola časom najväčÅ¡ia spomedzi Noldor - okrem svojho strýka Fëanora, tvorcu Silmarillov. Galadriel bola veľmi zručná. Kým žila v Amane, veľa sa učila od Yavanny a od Aulëho. Mala veľký vplyv na mysle ostatných okolo seba a bola milosrdná a chápajúca, ale bola aj tvrdohlavá a hrdá.

Galadriel bola neporovnateľné krásna. Jej vlasy boli ako žiariace zlato so striebornou žiarou a vyzerali ako svetlo, ktoré sa lialo z dvoch stromov Valinoru. Vieme, že Feanor požiadal Galadriel o prameň jej vlasov, ale ona odmietla. Je možné, že Feanor bol inÅ¡pirovaný Galadrielinymi vlasmi pri zachycovaní svetla Dvoch stromov do silmarillov.

Keď Morgoth zabil jej deda a Fëanorovho otca Finwëho a ukradol silmarily, Fëanor zlozil hroznu prísahu, že ich získa späť a napriek želaniu Valarov prenasledoval Morgotha do Stredozeme a mnoho Noldorov ho nasledovalo. Galadriel nezložila prísahu s Feanorom, ale túžila znova uvidieť vonkajÅ¡ie kraje a vládnuť vlastnej ríši podľa svojho želania a preto sa pripojila k Noldorom odchádzajúcim do Stredozeme.

Feanor viedol Noldorov do Alqualonde na pobreží Amanu aby získal lode od Teleriov, ktorým vládol Galadrielin starý otec Olwe. Keď Teleriovia odmietli, Feanor a mnohí Noldori sa zmocnili lodí a zabili mnoho elfov z rodu Teleri. Galadriel sa nezúčastnila na bratovražde ale zdesená neúspeÅ¡né skúšala odhovoriť Feanora od cesty.

Po bratovražde Mandos predpovedal Feanorovi a jeho nasledovníkom, že neuspejú a ich diela budú síce veľké ale nakoniec aj tak bude vÅ¡etko zničené. Galadrielin otec Finarfin oľutoval a vrátil sa so svojim ľuďom do Valinoru a prosil o odpustenie valarov a stal sa kráľom zvyÅ¡ku Noldorskeho ľudu vo Valinore, ale Galadriel pokračovala so svojimi bratmi na ceste do Stredozeme a za svojim osudom.

Keďže Feanor odplával do Stredozeme na lodiach, ktoré potom spálil, museli ostatní noldori, včítané Galadriel, ktorá bola priveľmi hrdá na to, aby sa vrátila a prosila ako jej otec o odpustenie, prejsť do Stredozeme jedinou možnou cestou, teda cez Helcaraxe - duniace ľady ďaleko na severe.

Po príchode do Stredozeme sa Galadriel usadila v Doriathe, kráľovstve jej prastrýka Thingola. Zamilovala sa do Celeborna, Doriathskeho princa, ktorý bol príbuzným kráľa Thingola. Galadriel a Celeborn sa vzali a žili v Doriathe veľkú časť Prvého veku, hoci Galadriel občas navÅ¡tevovala svojho brata Finroda v jeho kráľovstve Nargothrond.

Galadriel bola blízkou priateľkou Melian, manželky kráľa Thingola, od ktorej sa naučila mnoho z histórie a poznania Stredozeme. sama povedala Melian, že Noldori priÅ¡li do Stredozeme, aby získali Silmarily ukradnuté Morgothom. Nepovedala jej vÅ¡ak nič o bratovražde v Alqualonde ani o Feanorovej zrade, ale Thingol sa neskor dozvedel cely pribeh od Galadrielinho brata Angroda. Thingol sa rozhneval a povedal Galadrieliným bratom, aby odiÅ¡li z Doriathu, avÅ¡ak že sa môžu vrátiť, lebo kruto pykali za napáchané zločiny. Galadriel vÅ¡ak zostala v Doriathe cely čas.

Počas vojen v prvom veku boli zabití vÅ¡etci Å¡tyria Galadrielini bratia. Aegnor a Angrod padli v bitke náhleho ohňa v roku 455. Finrod zahynul v Sauronovom väzení počas výpravy, na ktorú sa vydal s Berenom v roku 465 a Orodreth zahynul počas bitky na pláni Tumhalad, keď bránil prístup k Nargothondu v roku 495.

Podľa jednej verzie Galadrielinho príbehu opustila Beleriand a prekročila Modré hory eÅ¡te pred pádom Nargothrondu, ale podľa ďalších verzii opustila Beleriand aj so svojim manželom až na konci prvého veku. Jej domov Doriath bol zničený medzi rokmi 502 a 509 a Thingol bol zabitý trpaslíkmi z Nogrodu. Thingolov dedič Dior síce eÅ¡te na čas obnovil slávu Doriathu, pretože vÅ¡ak vlastnil Silmaril, priÅ¡li Feanorovi synovia a Doriath bol definitívne zničený. Nie je jasne čí bola Galadriel aj so svojim manželom Celeboronom počas týchto udalosti stále v Doriathe.

Po tom čo bol Morgoth porazený vo Vojne hnevu na konci prvého veku, Valari odpustili Noldorom. Mnoho Noldorov sa vrátilo späť do Valinoru, ale Galadriel zostala v Stredozemi spolu s Celebornom. Na začiatku Druhého veku opustili Beleriand a preÅ¡li do Eriadoru. Mnoho elfov spomedzi Noldorov, Sindarov aj Zelených elfov z Ossiriandu ich nasledovalo. Istý čas žili okolo súmračného jazera severne od krajiny, ktorá sa neskôr nazývala Kraj. Galadrielina dcéra Celebrían sa narodila niekedy v tomto čase.

Galadriel čoskoro spozorovala hrozbu, ktorou bolo zlo na východe, avÅ¡ak eÅ¡te nevedela, že je to Morgothov pobočník Sauron. Galadriel spolu s Celebornom a mnohými ich nasledovníkmi sa usadili východnejÅ¡ie v kraji Eregion na úpätiach Hmlistých hôr neďaleko trpasličej ríše Khazad-dum.

Celeborn neveril trpaslíkom, pretože mal v pamäti skazu Doriathu, ktorú spôsobili trpaslíci. Ale Galadriel verila, že vÅ¡etky rasy v Stredozemi sa môžu spojiť proti hrozbe z východu a poznala trpaslíkov ako tvrdých bojovníkov.

Galadriel tiež obdivovala remeselnú zručnosť trpaslíkov. Sama sa učila u Auleho, veľkého kováča Valarov a aj jej ľudia boli veľkí remeselníci. Mnoho Noldorskych remeselníkov sa usadilo v Eregione, kde vládol Celebrimbor. Spriatelili sa s trpaslíkmi a obchodovali s nimi.

Kým žila v Eregione, zapáčili sa Galadriel veľké lesy v Lothlóriene na opačnej strane Hmlistých hôr. Lothlórien bol v tom čase obývaný lesnými elfmi, ktorí sa tu usadili eÅ¡te počas veľkej púte od jazera Cuivienen.

Okolo roku 1200 priÅ¡iel Sauron do Eregionu, aby ho zničil. Vydával sa za vyslanca Valarov pod menom Annatar. Celebrimbor a mnoho elfských kováčov boli oklamaní Sauronom a učili sa od neho mnohým umeniam, pravdepodobne mimo vedomia Galadriel. Je známe, že mu Galadriel neverila. Podľa jednej verzie príbehu Celebrimbor pod Sauronovym vedením zväčÅ¡il silu Eregionu a Galadriel odiÅ¡la do Lothlórienu medzi rokmi 1350 -1400. Iný príbeh vÅ¡ak vraví, že Galadriel opustila Eregion krátko pred jeho skazou v roku 1697 a preÅ¡la cez Khazad-dum do Lothlórienu.

Okolo roku 1500 vyrobili elfskí kováči prstene moci. Ale Sauron vykoval v ohňoch hory osudu Veľprsten, aby mohol ovládať ostatne prstene a elfovia zistili, že boli zradení. Vraví sa, že Celebrimbor sa radil s Galadriel, čo ma spraviť s Troma prsteňmi, ktorými boli Narya, Nenya a Vilya, ktoré boli vykovane bez Sauronovej pomoci. Galadriel mu radila, aby prstene schoval a nepoužíval, kým bude mat Sauron jeden prsteň. Sama v tom čase dostala prsteň vody Nenyu.

Galadriel a Celeborn sa usadili v Lothlóriene krátko po páde Eregionu, ale neboli vládcami tejto lesnej ríše. V tom čase tam bol kráľom elfov pravdepodobne Amdir. Na konci druhého veku vÅ¡ak padol vo vojne poslednej aliancie a čoskoro bol nasledovaný svojim synom Amrothom.

V roku 109 si Elrond polelf vzal za manželku ich dcéru Celebrían. Mali spolu tri deti. Ich dvojčatá Elrohir a Elladan sa narodili v roku 130 a ich dcéra Arwen v roku 241.

V tretom veku Galadriel zistila, že v Stredozemi sa znova prebúdza zlo. Okolo roku 1100 sa stalo, že zla moc známa ako Necromancer postavila citadelu Dol Guldur krížom cez Anduinu oproti Lothlórienu. Galadriel a Celeborn pravdepodobne v tom čase navÅ¡tívili Lórien, pretože žili v tom čase v Roklinke s Elrondom, a poslinili jeho obranu proti Necromancerovým úkladom, pričom sa sami o ňom mnoho naučili.

V roku 1980 vzrástla hrozba pre Lothlórien, keďže v neďalekej trpasličej ríši Khazad-dum sa prebudil Balrog. Trpaslíci uÅ¡li a miesto bolo čoskoro známe ako Moria. V nasledujúcom roku Amrothova milá, Nimrodel, opustila Lórien a on ju nasledoval a neskôr zahynul na mori. Ľud Lothlórienu bol vÅ¡ak bez vodcu a tak sa v roku 1981 Galadriel a Celeborn vrátili a stali sa Pánmi zlatého lesa.

Galadriel sa usadila v Caras Galadhone, kde mala aj svoju záhradu. V nej bolo umiestnene jej zrkadlo. Bola to strieborna misa na podstavci, ktorú Galadriel plnila vodou vyvierajúcou v neďalekom prameni. Galadriel mohla prikazovať zrkadlu, aby zjavovalo mnohé veci z minulosti, prítomnosti aj budúcnosti, ktoré sa mohli, ale nemusela stať.

Okolo roku 2060 Galadriel zistila, že zla sila prebývajúca v Dol Guldure, nie je nik iný ako Sauron. Ten bol porazený vo vojne posledného spojenectva, avÅ¡ak prsteň nebol zničený a jeho duch prežil. Gandalf Å edý v roku 2063 vstúpil do Dol Gulduru, avÅ¡ak Sauron odtiaľ uÅ¡iel a na istý čas nastal Ostražitý mier. V roku 2460 sa Sauron vrátil do Dol Gulduru. V roku 2463 Galadriel prvýkrát zvolala bielu radu, do ktorej vybrala najväčších vodcov elfov. Za jej hlavu navrhla Gandalfa, avÅ¡ak zvolený bol nakoniec Saruman biely.

V roku 2509 Galadrielina dcéra Celebrían pri prechode cez Červenorožský priesmyk padla do rúk orkom. Jej synovia Elladan a Elrohir ju síce vyslobodili, ale Celebrían bola v ťažkej depresii a už nenachádzala poteÅ¡enie zo Stredozeme a tak v nasledujúcom roku odplávala za more.

Gandalf povedal na bielej rade v roku 2851, že je potvrdene že zlou silou v Dol Guldure je Sauron a urýchľoval útok na citadelu. Saruman mu odporoval, že kým je jeden prsteň stratený, nemôže dosiahnuť Sauron svoju plnú silu a Veľprsteň vraj podľa jeho názoru odniesla veľká rieka Anduina do mora. Sám ho vÅ¡ak v tajnosti hľadal pre seba.

Konečne v roku 2941 zaútočila rada na Dol Guldur, avÅ¡ak Sauron bol na nich pripravený a uÅ¡iel do svojej starej pevnosti v Mordore. Poslal vÅ¡ak Nazgulov pod vedením Khamula, aby ovládali Dol Guldur. Biela rada sa posledný kráť stretla v roku 2953

V decembri 3018 priÅ¡li do Lothlórienu Galadrielini vnukovia Elladan a Elrohir a zvestovali, že jeden prsteň sa naÅ¡iel a dobrovoľne ho nesie do hory osudu aby ho zničil. Frodo priÅ¡iel do Lórienu v januári 3019. Spoločenstvo bolo vedené Aragornom , ktorý bol priateľom Galadriel a snúbencom jej vnučky Arwen. Galadriel vÅ¡ak vedela, že spoločenstvo bolo vedené Gandalfom a keď sa naňho opýtala, dostalo sa jej odpovede, že Gandalf padol z Durinovej lávky v Morii spolu s Balrogom. Na to sa Celeborn nazlostil na Balina a jeho expedíciu do Morie, že znova prebudili Balroga. Ale Galadriel odprosila Gimliho, keďže bol trpaslíkom a keď preriekla slova v jeho rodnom jazyku, bol Gimli dojatý a bol uchvátený jej krásou.

Galadriel vyskúšala vÅ¡etkých členov spoločenstva a neskôr dala Frodovi ako nositeľovi prsteňa možnosť pozrieť sa do svojho zrkadla, kde vÅ¡ak uvidel Sauronovo oko, ktoré ho hľadalo.

Keď Frodo vďaka Veľprstenu uvidel prsteň na Galadrielinom prste, Galadriel mu povedala, že je to Nenya, jeden z troch, ktoré vÅ¡ak stratia svoju moc, keď bude Veľprsteň zničený. Vtedy Frodo ponúkol svoj prsteň Galadriel a ona ho počas krátkeho monológu odmietla. Vedela, že elfovia musia odisť zo Stredozeme, keďže nadchádza čas ľudí a preto by nebolo vhodne, keby vzala Veľprsteň so sebou do požehnanej ríše.

Keď spoločenstvo opúšťalo Lothlórien, dala vÅ¡etkým jeho členom skvostne dary. Sam dostal od nej Å¡katuľku s pôdou Lothlórienu a semenom Mallornu, Aragorn zelený kameň nazývaný elessar, ktorý jej kedysi dala jej vnučka Arwen. Keď sa opýtala Gimliho čo by chcel, on po počiatočnom váhaní povedal, že prameň jej vlasov. Galadriel mu dala tri svoje vlasy. Tento dar si Gimli o to viac, že rovnakú požiadavku od svojho strýka Feanora Galadriel odmietla. Frodovi dala kryÅ¡tálovú fialu naplnenú vodou z jej zrkadla, v ktorej bolo zachytené svetlo silmarillu, ktorý nosil na večernej oblohe Earendil. N rozlúčku im spievala pieseň o Varde.

Po odchode spoločenstva poslal Gwaihira, pána vetra, hľadať Gandalfa. Veľký orol naÅ¡iel čarodejníka úplné vyčerpaného bojom na vrcholku Celebdilu a doniesol ho do Lórienu. Gandalf zomrel, ale bol Ilúvatarom poslaný späť aby dokončil svoju úlohu. Galadriel ho zaodela do bieleho na znak toho, že je teraz novou hlavou čarodejníkov namiesto zradného Sarumana.

V marci jednotky z Dol Gulduru trikrát zautocili na Lothlorien, avsak neuspeli. Ked bol jeden prsten zniceny, Celeborn prekrocil so svojim vojskom rieku Anduin a dobyl sitadelu Dol Guldur. Galadriel strhla hradby pevnosti a les Temnohvozdu bol očistený od zla.

Galadriel cestovala do Minas Tirith na svadbu svojej vnučky Arwen s Aragornom v deň letného slnovratu. Na spiatočnej ceste sa zúčastnila pohrebného sprievodu kráľa Théodena do Rohanu. Na svojej ceste domov sa eÅ¡te zastavili v Isengarde navÅ¡tíviť Stromobrada, ktorý strážil Sarumana. Galadriel nevidela starého enta mnoho rokov a teraz mu povedala, že je to ich posledne stretnutie v Stredozemi až kým sa svet nezmení a nevynorí sa zatopený Beleriand.

Tam v Isengarde sa rozlúčila s Aragornom a spolu s Celebornom, Elrondom a Hobitmi Å¡li na sever. Na ceste eÅ¡te stretli Sarumana a Galadriel mu dala eÅ¡te jednu Å¡ancu vrátiť sa na západ, ale on odmietol.

V roku 3021 sa Galadriel na istý čas rozlúčili. On eÅ¡te zostával na istý čas v Stredozemi, a vÅ¡ak jej čas už vyprÅ¡al a bola pripravená odísť spolu s nositeľmi prsteňa a Gandalfom na západ za more. Po ceste do Å edých prístavov sa k nej pripojil Elrond a mnoho elfov. Å li do prístavov, kde na nich už čakal Círdan, ktorý pre nich pripravil loď spolu s Gandlafom. Tam sa rozlúčili zo zostávajúcimi a odplávali do požehnanej ríše. Tam sa Galadriel pripojila ku svojim rodičom a svojej dcére Celebrían a po čase sa k nej pripojil aj jej manžel Celeborn, ktorý sa nakoniec tiež preplavil cez more.